Záškodníci

Povzdychla som si a spolu s Luciusom sme vošli do domu.

„Som doma!“ ohlásila som sa, sťahujúc zo seba kabát. Zavesila som ho na vešiak a pokynula Luciusovi, aby išiel za mnou.

Vošli sme do kuchyne, no tá bola prázdna. Zmraštila som obočie, keď som na stole našla papierik s krátkym odkazom.

Išli sme na návštevu k pani Backingovej. Nemali by sme sa zdržať, no ak by si bola hladná, niečo si už urob. Mama

„Aspoň budeme mať chvíľu pokoj,“ pousmiala som sa. Počula som, ako si Lucius za mnou potichu vzdychol. Otočila som sa k nemu. „Môžeš tu ostať tak dlho, koľko len budeš chcieť. Vieš, že mne to vadiť nebude.“

„Viem,“ prikývol, chytiac ma za ruku. „Nechcem vám tu zavadzať.“

„Ani nebudeš. Mame to nebude vadiť,“ poznamenala som. Lucius sa len pousmial, na čo som ho hneď pobozkala.

„Skočím si domov po nejaké veci,“ zamrmlal. Chvíľu som naňho napäto hľadela. „Neboj sa, bude to v poriadku. Ani sa im neukážem na oči, momentálne o to nestojím.“

Prikývla som, na čo zmizol za dverami. Vyšla som do svojej izby, kde som sa prezliekla do starých vecí. Zopla som si vlasy do copa a vrátila sa do kuchyne. Otvorila som chladničku, hľadajúc niečo pod zub. Nič také som však nenašla. Nuž som si vytiahla len džús a naliala si ho do vysokého pohára. Zo skrine som vytiahla balíček lupienkov a vošla do obývačky, kde som si zapla telku.

Prešlo len niekoľko minút, keď sa ozvalo klopanie na vchodové dvere. Vyskočila som z kresla a vrhla sa k dverám. Ako som očakávala, stál v nich Lucius. Uhla som sa, aby mohol vojsť. Pomohla som mu s kufrom a položila mu ho ku schodom.

„Tak?“ otočila som sa k nemu.

„Môžem tu ostať do konca prázdnin?“ opýtal sa ma napäto. Spustila som ramená.

„Samozrejme, láska,“ prikývla som.

Zatiaľ čo si sadol do obývačky, naliala som džús aj jemu. Podišla som k nemu a podala mu ho. Vďačne si ho odo mňa vzal, na čo som si k nemu sadla a schúlila sa do klbka. V jednej ruke držal pohár a druhou ma spokojne objal, vtisnúc mi do vlasov bozk.

„Čo sa stalo?“ opýtala som sa ho potichu. Dal ruku preč z mojich pliec a zaboril si tvár do dlaní. Nahla som sa k nemu, chytiac ho za rameno. „Čo je?“

Potiahol nosom a narovnal sa, pričom ma chytil za ruku.

„Milujem ťa,“ zašepkal, zronene mi hľadiac do očí. „Chcem, aby si to vedela. Nikdy ťa neprestanem milovať, Elizabeth. Nikdy.“

„Aj ja ťa milujem, láska,“ odvetila som láskyplne a pohladila ho po tvári. „Ale-“

„Lizy?“ ozval sa mamin hlas z chodby. Povzdychla som si, nežne Luciusa pobozkala a vstala.

„Áno?“ došla som k nej.

„Čí je ten kufor?“ kývla hlavou ku schodom, kde stál Luciusov kufor.

„Lucius tu s nami zopár dní ostane, mami,“ odvetila som napäto. „Uňho doma to veľmi nevyšlo.“

Mama chápavo prikývla, keď sa pri nás zjavil, chytiac ma za plece.

„Ak vám tu budem prekážať, pokojne môžem-“

„Nie, Lucius,“ skočila mu mama do reči. „Zostaň tu. Nám vadiť nebudeš.“

„Takže je to pravda?“ ozvala sa Lia spoza mami. Spýtavo som na ňu pozrela. „Lucius, rada ťa opäť vidím. Ako sa máš? Počula som, že chodíš s Lizy.“

„Ahoj,“ usmial sa na ňu. „No, počula si správne a neľutujem to. Tvoja sestra je skvelá. Mimochodom, mám sa dobre a čo ty?“

„Výborne,“ odvetila Lia veselo, na čo Lucius len prikývol. „Budeš spať s Lizy?“

„Lepšie by bolo, ak by spal v Siriusovej bývalej izbe,“ poznamenala mama. Len som sa uškrnula.

„Pôjdem ju pripraviť, vy zatiaľ urobte hosťovi niečo pod zub, prosím,“ požiadala som mamu aj Liu a vybehla po schodoch.

Otvorila som dvere oproti mojej izbe a vošla dnu. Všetko bolo tak, ako som si pamätala z leta. Nič sa nezmenilo. Zatvorila som za sebou dvere a vykročila vpred, hladiac každú časť nábytku. Ešte som z nej cítila Siriusovu vôňu. Podišla som k zásuvke. Pomaly som ju otvorila, no bola prázdna. Aj keď som vedela, že to tak bude, bola som sklamaná. Opatrne som ju zatvorila a pokračovala ďalej. Aj šatník bol prázdny, rovnako ako všetky  ostatné zásuvky.

Z každého kúska nábytku som cítila spomienky. Nebolo mi dva krát jedno, že som sa s ním rozišla, ale obaja vieme, že je to tak lepšie. Napokon som si len povzdychla a vyšla na chodbu, odkiaľ som z komody vytiahla perinu a vankúš. Vrátila som sa do izby a ustlala posteľ.

O niekoľko minút som už sedela za stolom v kuchyni, baviac sa s Luciusom, mamou a Liou. Sedeli sme tam tak až do večera. Potom sme sa navečerali a pobrali sa do svojich izieb. Ja som sa zatvorila do kúpeľne, kde som si dopriala horúci kúpeľ. Po dlhej chvíli niekto zaklopal na dvere.

„Láska, ja to už nevydržím,“ zaskučal Lucius spoza dverí. Len som sa zasmiala. „Ale ja to myslím vážne.“

Znova som sa zasmiala, no tento krát som vyšla z vody, obmotala si okolo seba uterák a odomkla dvere. Lucius stál pri dverách s hlavou opretou o múr. Hneď na mňa vďačne pozrel a vošiel dnu. Zatvorila som za ním, pričom som sa mu otočila chrbtom. O niekoľko sekúnd na to spláchol a umyl si ruky. Ani som sa nestihla otočiť, keď ma zozadu objal a pobozkal na obnažený krk. Spokojne som zamraučala.

„Lucius,“ oslovila som ho sladko, „musíš sa krotiť.“

„A ak nie?“ zapriadol mi do ucha, až mi naskočili zimomriavky. Otočila som sa k nemu a objala ho okolo krku.

„Na také ani nemysli. Nemôžeme si to dovoliť,“ zazubila som sa. „Ešte by sem prišla mama a-“

„Tvoja mama už spí,“ skočil mi do reči, pri čom sa víťazoslávne uškrnul.

„Nefandi si,“ schladila som ho a vytlačila von z kúpeľne. „Choď už spať.“

„Aj tebe dobrú noc,“ zatiahol sarkasticky. Len som pobavene pokrútila hlavou, zabuchla dvere a vliezla späť do vane, kde som strávila ešte pol hodinu.

Napokon som sa usušila a natiahla na seba pyžamo. Keď som sa už učesala a umyla, zamierila som do izby. Na pol ceste som sa však zarazila. Potichu som otvorila dvere do Luciusovej izby a vošla dnu. Niekoľko sekúnd som hľadela, ako nehybne leží v posteli, až som napokon zaliezla k nemu pod perinu.

„Nemôžeme si to dovoliť,“ zachrapčal odrazu. Len som sa k nemu viac pritúlila, na čo ma objal okolo ramien.

„Ja od teba nič také ani nechcem,“ poznamenala som. Zdvihla som hlavu, hoci som naňho poriadne nevidela kvôli tme. No aj napriek tomu som si našla jeho pery a sladko ho pobozkala. „Dobrú noc, miláčik.“

„Aj tebe, láska,“ odvetil, pričom si so mnou preplietol prsty. Oprela som si hlavu o jeho sladko voňajúcu hruď a hneď som aj zaspala.

***

Otvorila som oči a rozhliadla sa po izbe. Lucius vedľa mňa ešte tvrdo spal. Vtisla som mu na čelo bozk a potichu sa vytratila z izby. V kúpeľni som sa poriadne poumývala a keď som bola už aj prezlečená, zliezla som do kuchyne. Mama sedela za stolom, čítajúc noviny. Sadla som si oproti nej a pustila sa do raňajok.

„Nespala si vo svojej izbe,“ ozvala sa mama odrazu, pričom ani raz nevzhliadla od novín.

„Spala som pri Luciusovi,“ odvetila som nedbanlivo. Položila noviny na stôl a zahľadela sa na mňa.

„Si už dospelá,“ začala, „teda podľa nich. Viem, že si zodpovedná a dôverujem ti, no si na to ešte mladá.“

„Mami,“ zasmiala som sa. „Ty si myslíš, že som s ním spala?“

Tá sa len zamrvila na stoličke.

„Nie, mami, nemaj strach. Nič také sa nestalo,“ ubezpečovala som ju a odhryzla si z hrianky.

„Verím ti,“ poznamenala, na čo som sa na ňu len usmiala. Vtom sa dvere do kuchyne otvorili a dnu vošiel Lucius.

„Dobré ráno,“ poprial nám zvesela.

„Dobré,“ povedali sme s mamou unisono. Lucius si ku mne prisadol a vtisol mi na čelo bozk.

„Ako si sa vyspala?“ zašepkal, zatiaľ čo som mu natrela hrianku s medom.

„Výborne a ty?“ odvetila som, položiac pred neho tanier. Do šálky som mu naliala čerstvú kávu a aj tú som pred neho postavila.

„Skvele,“ zazubil sa. Vzal do ruky šálku, jemne ovoniavajúc jej obsah. Napokon spokojne prikývol a odpil si z kávy. Pozrel na mamu, ktorá sa znova začítala do novín. „Ako sa máte?“

Mama prekvapene zamrkala. „Dobre, ďakujem... Káva ti chutí? Ja si potrpím na kvalitnej.“

„Je veľmi dobrá,“ usmial sa na ňu a pustil sa do hrianky. Ja som zatiaľ za sebou umyla šálku. Sadla som si späť k Luciusovi, hľadiac von oknom, za ktorým husto snežilo.

Mama odrazu nespokojne cmukla spoza novín.

„Čo je?“ opýtala som sa jej. Odhalila zmraštenú tvár a podala mi ich. Pozrela som na danú stranu a až ma zalial nepríjemný pocit. „Ďalšie zmiznutia muklov,“ prečítala som nahlas. Očami som rýchlo prebehla celý článok.

Lucius prestal jesť, len na mňa napäto hľadel. Napokon som vzhliadla od novín a podala ich späť mame.

„Zmizla trojčlenná muklovská rodina. Má to na starosti On,“ vysvetlila som mu znechutene. Lucius si povzdychol a vrátil sa k hrianke.