Záškodníci

Naštvane som vpochodovala do kuchyne, buchnúc dverami. Sadla som si k stolu a pozrela na noviny, ktoré si tam spokojne ležali, akoby v nich nebolo nič, pri čom by som mala strácať nervy. Schmatla som ich, pokrčila a hodila o dvere, netušiac, že sa práve v tej istej chvíli otvoria. Moja mama sa len tak-tak stihla uhnúť letiacim novinám. Zdvihla ich a spýtavo na mňa pozrela.

„Prepáč,“ rýchlo som sa ospravedlnila. „Nevedela som, že vojdeš vtedy, keď ich budem chcieť hodiť.“

Tá len pobavene pokrútila hlavou, odložila noviny späť na stôl a podišla k sporáku. „Dáš si kávu?“

„Radšej čierny čaj,“ povedala som pomedzi zaťaté zuby, zazerajúc na Denného proroka, akoby on mohol za to, že Lucius musí chodiť na tie stretnutia a robiť to, čo od neho ten hlupák žiada.

Chvíľu som ticho sedela a snažila sa potlačiť ten nával zlosti. Vtom ma do reality vrátilo jemné zaťukanie na okno. Pozrela som ta a trochu som sa upokojila, keď som zbadala svoju malú sovičku.

„Daff, máš pre mňa poštu?“ otvorila som okno a vzala si od nej obálku, ktorú mala priviazanú o labku. Pozrela som na meno.

Elizabeth Winnersová

Banbridge 25

Severné Írsko

To písmo mi bolo hrozne povedomé, len teraz komu patrí. Rýchlosťou svetla som obálku otvorila a vytiahla z nej list, ktorý som začala hneď čítať.

Moja drahá Elizabeth,

Už len z toho oslovenia mi nabehli zimomriavky a ja som sa šťastne usmiala.

Mám sa výborne, ďakujem. Prázdniny trávim u strýka Cygnusa a neviem, kedy sa vrátim domov. Ale myslím, že by nebol problém prísť Ťa navštíviť.

Veľmi milo ma prekvapili Tvoje a Luciusove zásnuby. Popravde, vôbec som to nečakal. Ale na svadbu rozhodne prídem, už teraz sa neviem dočkať. A som zvedavý aj na ten váš dom. Snáď máme rovnaký vkus. Tiež som si už jeden našiel, no zatiaľ ho ešte nechcem kúpiť. Na to mám kopu času.

Čo sa týka tých schopností, Ty to zvládneš. Si veľmi šikovná. Hlavne ich používaj v tej správnej chvíli a nepreháňaj to, aby sa Ti niečo nestalo.

Viac Ti toho už napísať nemôžem, prepáč, mám veľmi málo času. Porozprávame sa, keď prídem k Tebe a Luciusovi domov.

Čoskoro sa uvidíme

                                                                                           Regulus

Každým slovom sa mi po tvári rozlial stále väčší a väčší úsmev. Už som ani nemyslela na Siriusa, či Luciusa. Teraz som len bola šťastná z toho, že mi Reg napísal a že sa má fajn. Veľmi som sa tešila, až ho znova uvidím. Nevideli sme sa predsa celý rok a to je na mňa veľmi dlho.

„Kto ti napísal?“ spýtala sa mama zvedavo. Precitla som a pozrela na ňu.

„Len jeden kamarát,“ odvetila som rýchlo. Mama zatiaľ položila na stôl šálku s teplým čajom. „Ďakujem.“

„Maličkosť,“ usmiala sa na mňa, sadnúc si oproti mne. List som zložila a schovala si ho do vrecka džínsov. „Tak? Ako dopadol ten výber?“

„Vzali ma,“ oznámila som jej šťastne. Už som išla niečo povedať, keď sa ozval z vonku hluk a náhle rázne zabúchanie na dvere. S mamou sme na seba pozreli, jemne sa mračiac. „Idem otvoriť.“

Vstala som od stola, keď ma mama rýchlo zastavila.

„Elizabeth,“ oslovila ma napäto. Pozrela som na ňu a upokojujúco sa usmiala, keď som z nej zacítila strach. Letmo pozrela na moje vrecko, kde som mala odložený prútik.

„Neboj sa,“ upokojila som ju a vytiahla z vrecka kúsok dreva, bez ktorého by som teraz nebolo nikým. Opäť sa ozvalo hlasné zabúchanie. Siahla som po kľučke a pomaly otvorila.

„Dobrý deň sa praje!“ zvolal vysoký, pekne vyzerajúci chalan s búrkovými očami. Jemne sa knísal, podopierajúc sa rukou o zárubňu dverí. Pozdvihla som obočie, keď som z neho zacítila zmes ďatelinového piva a ohnivej whisky.

„Ahoj,“ pozdravili mi ďalší ľudia za ním. Zopár krát som zažmurkala a odstúpila odo dvier.

„Mami! Všetko v poriadku! Sú to len baby a Záškodníci!“ skríkla som smerom k dverám do kuchyne. Počula som, ako si mama uľavene vydýchla a rýchlo pribehla ku mne.

„Ahojte,“ pozdravila mojich priateľov veselo. „Poďte dnu.“

Ani som sa nestihla nadýchnuť a už všetci sedeli za stolom v kuchyni a zatiaľ čo im mama dávala plné poháre nejakej tekutiny, veselo sa rozprávali. Zastala som na dverách, sledujúc všetkých prítomných.

„Prepáčte, že som tak náhle odišla z Deravého kotlíka,“ ospravedlnila som sa im na úvod a pohľadom šibla po Siriusovi, ktorý sa práve snažil nadýchnuť medzi záchvatom smiechu. James ho len nemotorne potľapkal po pleci, tiež sa pochechtávajúc. „Sirius ma trochu vyviedol z miery a potom som už nemala veľmi chuť ostať v jeho spoločnosti.“

Baby sa široko usmiali. Za to Sirius, zdá sa, si nič nevšimol, len sa ďalej snažil polapiť dych.

„Preto sme prišli,“ povedala Lily a štuchla do Siriusa. Ten sa rýchlo postavil a podišiel ku mne.

„Sorry, Winnersová,“ zamrkal na mňa. „Nechcel som ťa naštvať.“

„To je v poriadku,“ odvetila som so stále kamennou tvárou. Otočila som sa k ostatným. „Prečo ste v takomto stave?“

„To len chalani,“ zasmiala sa Al a pohľadom prebehla po menovaných.

„Oslavujú prijatie do kurzu,“ vysvetlila Lily dôležito. Pobavene som pokrútila hlavou.

„Tak ideme?“ spýtala som sa ich po chvíli.

„Kam?“ nechápavo na mňa pozrel Peter.

„K pani Backingovej,“ oznámila som hrdo.

***

Naliala som do seba už asi šiesty pohárik ohnivej whisky a veselo sa zasmiala na Jamesovom vtipe, ktorý som vlastne ani nepočula celý. Stačil mi len smiech všetkých naokolo.

„James, prečo si vlastne nešiel hrať za národné družstvo?“ spýtala som sa ho zvedavo.

„Volali ma už asi dva krát, ale keby som šiel, nemal by som čas na Lily a naše dieťatko,“ položil ruku na Liline brucho. Prekvapene som na oboch pozrela.

„Lily, ty si tehotná?“

„Nie, len James si to myslí,“ ležérne pokrútila hlavou.

„Ešte nie je, ale čoskoro bude,“ zasmial sa veselo menovaný.

„James, ty kanec,“ udrel ho Sirius po chrbte, pochechtávajúc sa. Napodobnila som jeho príklad, až mi takmer zabehlo.

***

Keďže som na moje šťastie výberom aurorov prešla, mohla som začať chodiť na skutočné cvičenia, kde sme si všetko skúšali a učili sa, ako sa chovať a čo robiť počas istých situácií. Toľko, čo som sa vrátila z jedného z nich, čakalo ma doma prekvapenie.

Vošla som do kuchyne, keď som šťastne zvýskla a hodila sa okolo krku Luciusovi, ktorý sa veselo zasmial. Odtiahla som sa od neho a začala mu bozkávať celú tvár.

„Láska, čo ti to tak dlho trvalo?“ spýtala som sa ho rozhorčene, no so širokým úsmevom. Ten sa na mňa len uškrnul.

„Prepáč mi to, mal som ešte nejakú prácu,“ vysvetlil mi pokorne.

„Tri týždne?“ pobavene som pozdvihla obočie. Neurčito pokrčil plecami. „ No, ale hlavne, že si prišiel.“

„To znamená, že odchádzaš, zlatko?“ ozvala sa mama od stola. Ani som si nevšimla, že tam s nami je. Pozrela som na ňu. Smutne na mňa hľadela spoza Denného proroka.

„Áno,“ prikývla som pomaly. „Ale budem vás navštevovať tak často, ako sa len bude dať.“

Mama sa pousmiala, zatiaľ čo sa jej po tvári skotúľala slza. Zronene som k nej podišla.

„Nie, mami, to mi nerob,“ chytila som ju za ruky. Ona sa však strhla a tuho ma objala.

„Dávaj si na seba pozor,“ zamrmlala, keď sa odo mňa odtiahla.

„Určite dám,“ zaprisahala som sa, utierajúc si slzy. „A kde je Lia? Chcem sa s ňou rozlúčiť.“

„Je v izbe,“ odvetila chrapľavo. Len som prikývla, zatiaľ čo sa už otočila k Luciusovi a aj jeho zovrela v objatí. „Opatrujte sa...“

Ďalej som už nepočula, čo mu vravela, pretože som vyšla na chodbu. Vyšla  som po schodoch, urobila len zopár krokov k dverám s veľkým ´LIA´ a zaklopala na ne.

„Ďalej,“ ozvalo sa z druhej strany. Neváhala som a vošla dnu.

„Prišla som sa s tebou rozlúčiť, sestrička,“ oznámila som jej. Vstala zo stoličky, nemo na mňa zazerajúc.

„Takže ma tu nechávaš?“ spýtala sa. Len som sklonila hlavu a prikývla. Ani som sa nestihla nadýchnuť a už som bola v dnes ani stom objatí.

„Neboj sa, budem ťa navštevovať,“ vravela som priškrtene ešte stále v objatí.

„Beriem ťa za slovo,“ odtiahla sa odo mňa s jemným úsmevom.

„Myslím to vážne,“ obhajovala som sa, no tiež sa mi po tvári rozlial úsmev, ktorý spokojne nahradil slzy.

„Ja viem,“ prikývla, no už sa neusmievala. „Hlavne si dávaj pozor. Ak niekedy budeš s niečím potrebovať pomôcť, ozvi sa. Keď budem môcť, navštívim ťa.“

„Jasné, že budeš môcť,“ odvetila som láskavo. „Budem ti písať a chodiť sem, sľubujem. A aj ty si dávaj pozor. Už tu nebude tvoja sestra s prútikom, ktorý by ťa ochránil.“

Lia sa smutne pousmiala.

„Idem si po veci,“ povedala som po chvíli a vyšla z izby. Vošla som do tej svojej a zbalila si všetky svoje veci.

Napokon som s plným kufrom a batohom preveseným cez plece vzala ešte klietku a vyšla z izby. Pomaly som zišla po schodoch, vdychujúc do seba vôňu domova. Lucius stál pri dverách a rozprával sa s mamou, ktorá si práve fúkala nos do veľkej vreckovky. Zložila som kufor, na čo sa otočila ku mne. Potichu som vzdychla, keď ma opäť zovrela v objatí.

„Mami,“ oslovila som ju nežne, „nie je to tak, že sa už nikdy nevrátim. Idem len bývať inam, no budem sem chodiť.“

„Ale aj tak tu nebudeš tak, ako by som si to želala,“ zafňukala a odtiahla sa odo mňa. Zronene som jej pozrela do očí. Niekto za mnou si potichu odkašľal a ja som sa hneď otočila.

Lia ma posledný krát objala. Ešte som sa na obe usmiala, vzala si veci a spolu s Luciusom sme vyšli z domu. V tej chvíli ku mne priletela Daff.

„Nebojte sa, dám vám na ňu pozor. Čoskoro vás prídeme pozrieť,“ ubezpečoval mamu aj Liu Lucius, zatiaľ čo ja som dala Daff do klietky. Napokon sme sa chytili za ruky.

„Pozdravte odo mňa Amandu!“ zvolala som ešte.

Posledný pohľad na môj domov a ja som bola preč.