Záškodníci

Ahojte  Sľúbená kapitolka je tu a ja som šťastná, že sa mi ju podarilo dopísať. Zdala sa mi krátka a ešte sa mi aj teraz trochu zdá byť, ale už som nevedela prísť na to, čo tam ešte dať. Nuž vám ju sem pridávam takú, aká je. A celá je z pohľadu Luciusa.

Tak si ju užite. Príjemné čítanie 

Vaša Lizy

LUCIUS:

Pocítil som pálenie na ľavom zápästí. Ťažko som si povzdychol, vstal z kresla a vošiel do kuchyne, kde za stolom sedela Narcissa a pila čaj. Pohľad mi opäť zabehol k jej bruchu. Nemohol som si pomôcť, no cítil som sa tak zvláštne. Len pred niekoľkými dňami mi oznámila, že je tehotná. Sám neviem, ako sa mi to podarilo. Zákon schválnosti zrejme.

Prehodil som cez seba plášť a s maskou v ruke som k nej podišiel. Sklonil som sa a pobozkal ju. Už som sa chystal vyjsť z kuchyne, keď ma zastavila na poslednú chvíľu.

„Lucius,“ spýtavo som na ňu pozrel, „dávaj si pozor, prosím.“

Niekoľko krátkych sekúnd som na ňu hľadel.

„Budem,“ prikývol som a vyšiel z domu. Pred bránami som sa odmiestnil.

Vošiel som do pootvorených dverí, odkiaľ sa ozývali hlasy. Neboli tam všetci, čo ma potešilo. Aspoň opäť nebudem posledný.

„Dnes si sa prekonal, Lucius,“ ozval sa pomalý, chladný hlas Temného pána, ktorý sedel za vrchom dlhého stola. Uklonil som sa mu.

„Myslel som si, že vás to poteší,“ poznamenal som spokojne a letmo pozrel na Severusa sediaceho na svojom mieste. Posadil som sa na to svoje.

„A myslel si správne,“ zasyčal. Zdal sa mi byť akýsi iný. Možno mal len jeden zo svojich zlých dní. Hm, to zas dopadne.

Keď už sme za stolom sedeli všetci, spustil svoju reč. Tváril som sa nanajvýš sústredene, ale bolo to veľmi ťažké. Dnes to malo prísť. So Severusom sme sa na tom celom dohodli. Vraj to prebral s Elizabeth. Vtom sa dvere otvorili a dnu vošiel akýsi párik. Keď sa dostali do svetla, spoznal som ich. Až mi odľahlo. Začínal som sa báť, že to celé ostane len na mne a Severusovi. Temný pán ich s veľkou radosťou prijal a dokonca im veľmi ochotne odpustil ich meškanie. Napokon pokračoval v začatej téme.

O niekoľko desiatok minút, keď ho už toľké rečnenie prešlo, otočil sa k Rodolphusovi.

„Prines ich sem,“ prikázal mu.

Ten neváhal a rýchlo vyšiel z miestnosti. O krátku chvíľu hodil k nohám Temného pána dve celkom zničené a unavené ženy. Zamračil som sa.

„Trochu sa pobavíme,“ šepol nadšene. Pozrel na Bellatrix, ktorá šťastím takmer vyskočila z kože.

„Ja, môj pane?“

„Áno, drahá Bellatrix, ty,“ pritakal a odstúpil o krok vzad. Bellatrix vstala a bez štipky ľútosti namierila prútik na Liu. „Crucio!“

Lia vykríkla bolesťou a začala sa na podlahe zvíjať. Nemohol som sa na to dívať. Temný pán si to všimol.

„Čo je, Lucius? Nepáči sa ti, ako zaobchádzame s našimi hosťami?“ urobil ku mne niekoľko krokov. Neodpovedal som. „V poriadku. Ja to rýchlo ukončím.“

Odstrčil Bellu a namieril prútik na Liu, ktorá sa snažila posadiť.

„Avada Ke-“

„Nie!“ zvolal Colin. Všetko v miestnosti stíchlo, nikto ani nedýchal. Merlin, to je blázon. Temný pán sa k nemu pomaly otočil.

„Čo prosím?“ zasyčal, až mnou prešli zimomriavky. Colin sa hrdo postavil.

„Vravím, nie,“ zopakoval smelo. Temný pán si šiel oči vyočiť, no na tvári sa mu aj tak objavilo niečo, čo sa zrejme malo podobať na úškrn.

„No páni,“ dostal zo seba naoko udivene, „mladý Colin je tu ešte len tri dni a už sa odváži odporovať. Čo s tebou chlapče?“

Vykročil k nemu. On však rovnako naďalej stál, no nehľadel mu do očí.

„Môj pane,“ oslovil ho Colin bez známky strachu, „je mi to veľmi ľúto, ale ja sa na to nehodlám pozerať. Nezaslúžia si takéto zaobchádzanie. Sú živými tvormi rovnako ako my.“

Nastalo hrobové ticho. Temný pán zastal len kúsok od jeho tváre a chladné oči si ho premeriavali od hlavy po päty. Napokon skrivil ústa.

„Choďte všetci preč, s Colinom si to vyriešim,“ vravel tvrdo.

Všetkým nám bolo jasné, že toto neskončí dobre. Pochyboval som, že ho Temný pán ušetrí. A zrejme si to mysleli aj ostatní a obávali sa ešte horšieho, preto sa ponáhľali preč z miestnosti.

Rýchlo som vzal Liu do náruče, zatiaľ čo Severus podoprel pani Winnersovú. Vyšli sme z miestnosti spolu s ostatnými. Vtom som si všimol, že medzi nami nie je Colinova sestra June. Severus len pokrútil hlavou.

„Len choď ďalej, vie, čo robí,“ povedal zadychčane.

Za rohom sme zastavili. Položil som Liu na zem a prezrel si ju. Bola pri vedomí, ale bola príliš slabá.

„Lia,“ oslovil som ju naliehavo. Otvorila oči. „Musíš to teraz vydržať. Severus vás vezme do bezpečia, ja musím ostať tu.“

Pomohol som jej vstať. Dokázala sa udržať na nohách, takže to bola veľká výhra. Severus ich obe poriadne chytil a už sa chcel odmiestniť, keď som ho na poslednú chvíľu zastavil.

„Počkaj,“ vyhŕkol som. Rýchlo som skontroloval chodby a pozrel na Liu. „Počúvaj ma. Keď budeš s Elizabeth, nezabudni jej prosím povedať, čo som ti vravel pred troma dňami. Pamätáš si to?“

Slabo prikývla. Vzdychol som.

„Avada-“

„Protego!“ ozvalo sa z miestnosti. Na prázdno som preglgol a pozrel Lii do očí.

„Ďakujem,“ zašepkal som. („Ako sa opovažuješ?!“ zvolal napálene Temný pán.)

„Nie, to ja ďakujem,“ pokrútila hlavou. „Za všetko.“

Slabo som sa na ňu usmial. Ešte som pohľadom skontroloval jej mamu a prikývol Severusovi. S puknutím sa odmiestnil preč. Vydýchol som si. Super, sú v bezpečí.

Odrazu sa ozval hlasný smiech. Zarazil som sa, keď som zistil, že nepatrí Temnému pánovi, ale Colinovi. Rýchlo som pribehol k dverám.

„Si hlupák,“ dostal zo seba Colin pomedzi vyčerpaný záchvat smiechu. „Nie som Colin Wood, ale.... ale Regulus Black...“

A znova sa hlasno rozosmial. Temný pán naštvane zabručal.

„Crucio!“ zvolal, na čo sa smiech zmenil sa bolestivé kvílenie. Nemo som stál na mieste niekoľko minút.

„Lucius,“ ozvalo sa spoza mňa. Otočil som sa. Bol to Severus. „Mali by sme odtiaľto vypadnúť.“

„Avada Kedavra!“ zvolal Temný pán. Nastalo ticho. So Severusom sme na seba rýchlo pozreli a odmiestnili sa.

Dopadol som na tvrdú zem. Do pľúc sa mi dostala vôňa domova. Zhodil som zo seba plášť a vošiel do kuchyne. Narcissa stále sedela za stolom a čítala akúsi knihu. Pozrela na mňa a pohľadom ma skontrolovala. Videl som jej v očiach, ako jej odľahlo. Pobozkal som ju.

„Musím ísť za Severusom,“ oznámil som jej.

Namiesto čierneho smrťožrútskeho plášťa som cez seba prehodil cestovný plášť a premiestnil sa k Severusovi domov. Sadol som si za stôl, zatiaľ čo on predo mňa položil pohár ohnivej whisky. Počkal som, kým sa posadí a odpije si. Až tak som mu pozrel do očí. Vedel, čo sa ho chcem spýtať, no i tak čakal, až tak urobím.

„Ako sa má?“ znela moja otázka. Tváril sa stále rovnako.

„Neviem,“ odvetil napokon. Zamračil som sa naňho.

„Prosím ťa, povedz mi všetko, čo vieš,“ požiadal som ho zúfalo. „Potrebujem to vedieť.“

Severus vstal a podišiel k malému oknu.

„Bola vystrašená, keď zistila, čo sa stalo... To je predsa jasné,“ doložil, akoby sa snažil presvedčiť sám seba. Skúmavo pozrel do pohára a odpil si. „Naozaj neviem, ako sa má. Ale asi fajn. Veď má predsa toho Lupina a Blacka-“

„Blacka?“ zbystril som pozornosť. Pomaly na mňa pozrel a pokrčil plecia.

„Vyzeral tak, že u nej býva. Keď som tam dnes jej sestru a mamu doviedol, bol len v teplákoch,“ vysvetlil nenútene. Zaťal som päste.

„Black,“ zavrčal som pomedzi zuby.

„Nečuduj sa jej,“ ozval sa po chvíli Severus. Nechápavo som naňho pozrel. „Stratila teba. Myslíš, že teraz do konca života nebude nikoho mať? A navyše, s Blackom už chodila, je zrejmé, že spolu opäť skončia.“

„Prečo si to myslíš?“ spýtal som sa rázne. Až som vo svojom hlase začul nedočkavosť. Odložil pohár na stôl a posadil sa oproti mne.

„Ja neviem, takmer vždy to tak bolo,“ opäť pokrčil plecami. „Aspoň tak si pamätám.“

Stiahol som obočie.

„Nesmie to tak skončiť,“ zamrmlal som zamyslene.